Aj v dnešnom uponáhľanom svete medzi nami existujú ľudia, ktorí namiesto zabíjania času na sociálnych sieťach radšej pestujú záľuby, pri ktorých zastal čas. Numizmatika a notafília však nie sú len sentimentálnym zberateľstvom mincí a bankoviek, ale aj alternatívou investovania. 

Či už vás viac zaujímajú investičné mince, alebo staré bankovky zaváňajúce históriou, ste na správnom mieste.

Obr. č. 1: Zlatá zberateľská minca nominálnej hodnoty 100 EUR vydaná Národnou bankou Slovenska v roku 2023.

Numizmatika ako veda aj zberateľstvo

Numizmatika je v širšom zmysle slova historická vedná disciplína, ktorá skúma platobné prostriedky. Sú nimi nielen mince, ale aj bankovky, štátovky, zmenky, šeky, cenné papiere, poukážky, žetóny a iné druhy platidiel.

Poväčšine ju však poznáme ako vedu, ktorá sa zaoberá predovšetkým kovovými peniazmi, mincami a medailami. Skúma ich z pohľadu hospodárskych a sociálnych javov, ale vysvetľuje aj ich úlohu v dejinách.

Tip: Zaujíma vás numizmatika? Pozrite si aké mince máme v ponuke

Numizmatika však nie je len veda. Mnohí si pod pojmom numizmatika ako prvé predstavia zberateľstvo mincí a medailí, ktoré fascinuje už celé generácie zberateľov. 

Obr. č. 2: Súbor medailí L. Bódyho – Mincovné mestá Slovenska.

Každý z nich má pritom iné vášne. Niekto uprednostňuje mince, ktoré už boli v obehu, iní hľadajú kuriózne a unikátne chybné kúsky. Niekoho potešia mince pamätné, iného historické, a niekto rád zbiera medaily.

Ohodnotenie zberateľských mincí

Nie je však minca ako minca. Ako zistiť, že práve tá, ktorú ste našli u starých rodičov na povale, nie je len bezcenným plieškom, ale hodnotným zberateľským kúskom?

S oceňovaním mincí to nie je také jednoduché, ako to už v konečnom dôsledku nie je s ničím, čo sa týka trhovej ekonomiky. Hodnotu zberateľských mincí ovplyvňuje mnoho premenných. 

Tip: Dobrá rada nad zlato: Potrebujete sa poradiť? Radi vám pomôžeme.

Možno by ste sa však čudovali, že vek niekedy nehrá hlavnú úlohu. 

Snáď najdôležitejším faktorom určujúcim cenu zberateľských mincí je dopyt, ktorý sa nedá vždy predvídať. Niekedy minci veští úspešnú budúcnosť jej umelecká hodnota, inokedy limitovaný počet kusov alebo pamätná udalosť, pri ktorých bola minca či medaila vyrobená.

Dopyt teda súvisí aj s historickým kontextom a nečakanými udalosťami, čo má priamy dopad na jej zberateľskú obľubu a hodnotu. K nečakaným udalostiam napríklad patria aj chyborazby, teda odchýlky, ktoré sa nedopatrením objavili v razbe. Takéto mince sa síce nedostanú do obehu, ako zberateľský kúsok však môžu mať veľkú cenu.

Mince s chyborazbou, neobvyklým historickým kontextom či také, ktoré sa na trhu objavujú len zriedkavo, sú presne tie, ktoré vám svojou unikátnosťou môžu priniesť pekný zárobok, pričom vôbec nemusia byť staré.

Cenu zberateľskej mince určuje aj jej umelecká hodnota, keďže pod každou z nich je podpísaný nejaký výtvarník alebo medailér, či už viac alebo menej slávny. 

Nemenej dôležitým faktorom pri určovaní hodnoty mince je aj jej zachovalosť a kvalita razby. Čo sa týka materiálu, nič nepokazíte, ak stavíte na zlaté či strieborné mince, ktorých rýdzosť neklesá pod 900/1000. Keby aj minca stratila na svojej zberateľskej hodnote, vždy jej ešte zostáva hodnota samotného kovu, z ktorého je vyrobená.

Tip: Viete či predstavujú ETF fondy výhodnú investíciu?

História numizmatiky vo svete

Prvé zmienky o zbieraní mincí pochádzajú už zo staroveku. Snáď prvým najznámejším zberateľom bol rímsky cisár Octavius Augustus, vnuk Julia Caesara. S obľubou zbieral mince z cudziny, ktoré mu neskôr slúžili ako dary pre iných vládcov pri diplomatických rokovaniach.

Obr. č. 3: Rímsky cisár Augustus na talianskej poštovej známke z roku 1937.

K ďalším známym priekopníkom numizmatiky patril aj florentský renesančný básnik a učenec Francesco Petrarca. Vo svojich literárnych dielach opisoval, ako skupoval od vinohradníkov cudzokrajné mince a snažil sa uhádnuť mená vladárov, ktorí na nich boli vyobrazení.

V roku 1514 vyšla prvá kniha o minciach s názvom De Asse et Partibus od autora Guillaume Bude. Písalo sa v nej o dejinách mincí, zberateľstva a prominentných zberateľoch, ku ktorým patrili cisári, šľachta, pápeži aj králi. 

Nie nadarmo sa o numizmatike hovorí ako o záľube kráľov, veď medzi najznámejších zberateľov patrili napríklad rímskonemecký cisár Maximilián I., pápež Benedikt VIII. či francúzsky kráľ Henrich IV. 

Numizmatika ako pomocná historická veda vznikla v 17. storočí. Jej názov pochádza z gréckeho nómisma, čo znamená štúdium mincí. Študuje dejiny mincí, platidiel, cien a miezd, ale patrí k nej aj starostlivosť o platidlá, mince, medaily a plakety.

Zberatelia mincí sa z osamelých jazdcov pretransformovali do organizovaných numizmatických spoločenstiev až v 19. storočí. Vydávali časopisy či dokumentovali mince nájdené na svojom území. Dodnes vo svojej činnosti pokračujú mnohé z nich. 

Medzi najväčšie a najvplyvnejšie patria napríklad The American Numismatic Society, The Royal Numismatic Society, či Česká numismatická společnost a Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV v našich končinách.

História numizmatiky na Slovensku 

Aj na Slovensku siahajú počiatky numizmatiky ako zberateľstva do hlbokej minulosti. Prvé numizmatické zbierky vlastnili učenec Ján Benedikt Sambucus či správca turzovskej mincovne Ján Dernshwamm už v 16. storočí.

Významným numizmatikom bol aj Matej Bel (1648 – 1749), ktorý stál pri vzniku zbierky mincí Evanjelického lýcea v Bratislave a bol aj autorom prvého opisu pokladu mincí zo Slovenska, nájdeného na Devíne.

Numizmatické zbierky sa na prelome 18. a 19. storočia budovali v rámci učených či cirkevných spolkov (Tatrín, Učená spoločnosť malohontská), ako súčasť súkromných zbierok (G. Z. Laskomerský, Samo Chalupka), či dokonca pod záštitou Matice Slovenskej.

Maticu Slovenskú však v roku 1875 rozpustili a numizmatickú zbierku skonfiškovali uhorské úrady. V roku 1893 sa začala budovať nová zbierka v rámci Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenského národného múzea. Jej správcom sa stal Ján Petrikovich, ktorého považujeme za prvého profesionálneho numizmatika na Slovensku.

Vytváranie numizmatických spolkov neobišlo ani Slovensko a Česko. V roku 1919 vznikla v Prahe Numizmatická spoločnosť československá, ktorá sa až v roku 1968 rozdelila a vznikla samostatná Slovenská numizmatická spoločnosť.

Obr. č. 4: Súbor slovenských euromincí – 40. Výročie Slovenskej numizmatickej spoločnosti.

K jej emancipácii prispel zvýšený záujem verejnosti o numizmatiku vďaka Kremnickej mincovni, ktorá v roku 1954 organizovala výstavu úspešnú po celom Československu. Neskôr to bol aj zjazd slovenských numizmatikov v Kremnici v už spomínanom roku 1968.

Numizmatické výstavy organizovali múzeá po celom Slovensku ako súčasť ostatných expozícií od začiatku 20. storočia až dodnes. Špecializovanú numizmatickú expozíciu má však iba Múzeum mincí a medailí v Kremnici, a zvláštne postavenie zastáva Východoslovenské múzeum v Košiciach, ktoré vystavuje Košický zlatý poklad.

Múzeum mincí a medailí v Kremnici patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Bolo založené v roku 1890 archivárom Pavlom Križkom ako vlastivedné múzeum, v roku 1976 sa vyprofilovalo pre oblasť numizmatiky. Nie náhodou, keďže v Kremnici sídli mincovňa už od 14. storočia. V roku 1994 sa stalo múzeum súčasťou Národnej banky Slovenska.

Obr. č. 5: Pamätná medaila – Múzeum mincí a medailí Kremnica.

Košický zlatý poklad je skutočný poklad ukrytý v schránke z tepaného plechu, ktorý skrýva 2920 zlatých mincí, dukátov a dvojdukátov, tri zlaté medaily a renesančnú zlatú reťaz. Objavili ho v roku 1935 počas stavebných prác v Košiciach v budove, do ktorej ho ukryli pravdepodobne v roku 1679. Neporušený a kompletný ho môžete obdivovať v expozícii VSM v Košiciach.

Základné pojmy numizmatiky

Averz je predná lícová strana mince, medaily, bankovky atď.

Certifikácia autentickosti je overenie pravosti a stanovenie zachovalosti u certifikačných autorít. Certifikát pravosti je dokument dokladujúci pravosť a parametre numizmatu.

Drahý (ušľachtilý) kov je kov používaný na výrobu mincí a pod. Sú nimi napr. zlato, striebro, platina.

Emisia je vydanie mincí, medailí a pod. do obehu.

Emitent je vydavateľ mince, bankovky alebo iného platidla.

Chyborazba je neúmyselne nedokonalý otlačok (odrazok, otisk) razidla, napr. chýbajúci údaj.

Investičné zlato je zlato v špecifickej forme (mince, zliatky, tehly), ktoré sa používa na investičné účely.

Karát je jednotka rýdzosti používaná pre zlaté zliatiny.

Leštené razidlo sa používa na razenie numizmatov, ktoré sú určené k zberateľským alebo reprezentačným účelom. V hladkej ploche majú zrkadlový lesk. Zaisťujú najvyššiu kvalitu razby. 

Obr. č. 6: Strieborná zberateľská minca „100 rokov československého rozhlasu“ vyrobená použitím lešteného razidla.

Medaila je numizmatický exemplár vydaný v rámci výročia, historickej udalosti, ocenenia atď. Na rozdiel od mince sa nepoužíva ako platidlo, keďže nemá nominálnu hodnotu.

Minca je jednou z najstarších foriem platenia. Jej hodnotu určuje a ručí za ňu štát.

Nominálna hodnota je hodnota mince udaná v platnej mene v dobe emisie.

Notafília je zberateľstvo bankoviek.

Novorazba je opätovná razba danej mince alebo medaile z pôvodného návrhu.

Obr. č. 7: Novorazba (replika) mince 1 Kčs pôvodne razenej v roku 1961.

Numizmat je predmet numizmatického záujmu, napr. minca, medaila atď. 

Numizmatika je v širšom slova zmysle historická vedná disciplína, ktorá skúma platobné prostriedky. V užšom slova zmysle je to zberateľstvo mincí, medailí atď. 

Pamätná minca je minca vydaná pri určitej historickej udalosti alebo výročí.

Patina je prirodzene alebo umelo zoxidovaný povrch mince.

Proof quality sú mince najvyššej kvality razené lešteným razidlom.

Prvorazba je prvá razba mince podľa daného návrhu.

Punc je označenie, ktoré garantuje akosť drahých kovov. Na výrobok ho vyráža nezávislá inštitúcia, napr. Puncový úrad v SR.

Reverz je zadná rubová strana mince, medaily, bankovky atď.

Rýdzosť je číselný údaj o pomere obsahu drahého kovu v zliatine.

Trojská unca je jednotka hmotnosti drahých kovov. 1 trojská unca = 31,1034768 gramov

Obr. č. 8: Strieborná investičná minca Český lev 2023 s hmotnosťou 1 trójskej unce (1 Oz).

Unca je jednotka hmotnosti. 1 unca = 28,3495 gramov

Mince

Minca je jedným z prvých platidiel staré pravdepodobne už 4500 rokov. Je to kus kovu, ktorého razba vyznačuje jeho hodnotu. Dnes pri platení používame tzv. obehové mince, ktorých hodnotu určuje daný štát.

Poznáme aj zberateľské mince, ktoré sa nepoužívajú na platenie, ale sú súčasťou zberateľských kolekcií. Môžu nimi byť aj mince, ktoré boli kedysi obehové, ale aj mince vyrazené pri historickej či pamätnej udalosti. 

História mincí vo svete

Pred príchodom peňazí ľudia platili tovarom. Tento typ platby bol známy ako „barter“. Zvieracie kože, soľ, pšenica a dokonca aj dobytok boli prvými „peniazmi“ ľudí v minulosti, ktoré bolo ťažké prepravovať a dokonca spočítať. 

V dôsledku hľadania pohodlnejšieho platobného systému sa zrodila myšlienka používať niečo menšie a šikovnejšie, napríklad kamene, slonovinu, mušle a dokonca aj zvieracie zuby. S objavom kovov sa však čoskoro objavili aj prvé mince.

Zmienku o prvých minciach z drahých kovov máme z Lýdie z roku 640 pred n. l. Boli zo špeciálnej zliatiny zlata a striebra. Mali rovnakú hodnotu ako drahý kov, z ktorého boli vyrobené a aby bola zaručená ich hmotnosť, boli označené kráľovskou pečaťou. V Číne existovali mince dokonca ešte skôr, neboli však vyrábané z drahých kovov.

V gréckej kolónii žil aj prvý bankár Pythias. V tom čase mala každá ríša svoje vlastné mince a peňažné ústavy. Najznámejšími mincami na území starovekej Dácie boli strieborné drachmy, zlaté kozóny a denáre.

V niektorých regiónoch mali mince zvláštne tvary. Grécka legenda hovorí, že jeden zo siedmich mudrcov starovekého Grécka nariadil vyraziť mincu s veľkosťou kolesa, aby odradil Grékov od vyberania peňazí navyše. 

Obrie mince z kameňa sa používali aj na ostrove Yap. Na prepravu slúžil  špeciálny otvor v strede, ktorý sa pripevňoval k tyči. Najväčšia minca objavená na tomto území má priemer 3 metre a váži až 5 ton. Ľudia si ich vystavovali pred domom a boli znakom bohatstva.

Celé stáročia sa mince vyrábali zo zliatiny zlata a striebra, dnes sa vyrábajú z menej vzácnych kovov. Namiesto použitia jedného kovu na výrobu mince sa zlisujú viaceré druhy kovov ako nikel, meď a zinok. 

História mincí na Slovensku

V našich zemepisných šírkach sa spočiatku platilo plátnom, z čoho pochádza aj výraz „platiť“. Neskôr na naše územie priniesli zlaté a strieborné mince Kelti. V časoch Veľkomoravskej ríše kupci obchodovali železnými hrivnami, od 11. až do 15. storočia sa u nás vystriedali denáre, groše aj toliare.

Slovensko je však známe najmä svojou bohatou banskou históriou, ktorá položila aj základy mincovníctva. Nie nadarmo sa to tu len tak hemží názvami miest ako Banská Bystrica či Banská Štiavnica, veď zlato a striebro sa našom území ťažilo už od stredoveku.

V roku 1328 bola v banskom meste Kremnica založená mincovňa, ktorá už vtedy vyrábala mince pre celú Európu a patrí medzi špičku vo svete dodnes. 

Okrem zlatých dukátov boli v kremnickej mincovni razené aj strieborné groše, denáre, toliare, poltury, grajciare aj uhorské koruny. Po roku 1918 boli v kremnickej mincovni vyrazené všetky československé a slovenské koruny spolu s množstvom zahraničných obehových mincí.

Obr. č. 9: Repliky mincí Florén, Groš, denár a Obol.

V Kremnici bola v roku 1878 zároveň vyrazená aj zatiaľ najdrahšia minca na našom území, Banskoštiavnický zlatník. Vyrobili ju na pamiatku dokončenia výstavby dedičnej štôlne cisára Jozefa II. v Banskej Štiavnici. Vydražená bola za 528-tisíc eur.

Približne štyridsať strieborných keltských mincí, ktoré boli nájdené pri Mošovciach, sa považuje za doposiaľ najstaršie mince nájdené na našom území. Ide o tetradrachmy, ktoré v tej dobe patrili k tým najcennejším, a samozrejme majú veľkú zberateľskú hodnotu aj dnes.

Tip: Vedeli ste, že môžete efektívne investovať peniaze aj do vlastnej automyčky? 

Aké zberateľské mince poznáme?

Pamätné mince sú obehové mince vydané oficiálnou mincovňou daného štátu, ktoré pripomínajú určitú udalosť, miesto alebo osobnosť. Väčšinou sa vydávajú na jeden rok. 

Euromince patria k najmladším zberateľským oblastiam. Každá krajina, v ktorej sa euro používa ako oficiálna mena, môže za rok vydať dve pamätné mince. Majú rovnaké znaky, vlastnosti a spoločnú stranu ako obehové dvojeurové mince. Líšia sa len pamätným motívom na národnej strane. Pamätné mince sa môžu vydávať len v hodnote 2 €.

Obr. č. 10: Súbor obežných euromincí 2023 Vatikánu.

Tip: Euromincová eufória – Pozrite si naše euromince sady

Historické mince a mince vydané v limitovaných edíciách majú tiež svoju historickú aj zberateľskú hodnotu. Keďže ich na trhu nie je veľa, odráža sa to na ich cene.

S numizmatikou môžete pomyselne cestovať po mape vďaka minciam z celého sveta, či vrátiť sa v čase vďaka historickým minciam, z ktorých sa veľkej obľube tešia československé mince. Niektoré môžu mať veľkú zberateľskú aj investičnú hodnotu, iné skôr hodnotu sentimentálnu.

Aj zbieranie numizmatických kuriozít sa vyplatí, keďže každá minca s chyborazbou je unikátna. A čoho je málo, to je vzácne. Stačí nedokonalý otlačok (odrazok, otisk) razidla či chýbajúci letopočet, a zberateľský kúsok je na svete.

Pri zostavovaní svojej numizmatickej zbierky sa nemusíte zameriavať iba na ročník či tému, ale aj na medailéra, ktorý vám je blízky svojím umeleckým štýlom. K tým najznámejším patria český medailér Vladimír Oppl, kremnický medailér Anton Hám či medailér Drahomír Zobek, ktorý navrhol dizajn mincí slovenských korún.

Notafília a bankovky

Notafília je zberateľský odbor, ktorý sa zaoberá zbieraním a štúdiom bankoviek, papierových peňazí a platidiel. Pôvodne bola súčasťou numizmatiky, od roku 1970 je však ustanovená za samostatný odbor.

Bankovka je papierové platidlo vydávané centrálnou bankou štátu, spolu s mincou tvorí základný nástroj hotovostného peňažného obehu.

Ani bankovky však nie sú len obyčajným platidlom, ale aj kusom histórie a umeleckým dielom. Podľa čoho spoznáte, či má bankovka zberateľskú hodnotu, akú majú papierové platidlá históriu a kde môžete nájsť cenné zberateľské kúsky?

Ohodnotenie zberateľských bankoviek

Ako pri minciach, tak aj v prípade zberateľských bankoviek hrá najdôležitejšiu úlohu pri určovaní ich hodnoty dopyt. Zatiaľ čo pri minciach nehrá vždy hlavnú úlohu vek, pre zberateľov bankoviek je práve vôňa staroby to, čo ich na zberateľstve láka.

S vekom bankoviek ide ruka v ruke aj ich zachovalosť, ktorá sa určuje podľa obojstrannej bezchybnosti, absencie prehybov, ohnutých rohov či škvŕn.

Hodnotnými sú aj bankovky s unikátnym príbehom, históriou, či miestom vydania. Zberatelia obľubujú staré československé bankovky aj bankovky z ďalekých krajín.

Medzi najdrahšie vydražené bankovky sveta patrí patrí tzv. „melónovka“, čiže americká tisícdolárovka z roku 1890. Rozhodne nemá hodnotu len tisíc dolárov, ale neuveriteľných 2 791 803 eur. Čím si to zaslúžila? Svojou unikátnosťou. Tri nuly na obrázku nápadne pripomínajú melóny, pričom z tejto edície existujú len dva kusy na celom svete.

Rekord na Slovensku aj v Česku si drží československá 5000-korunáčka z roku 1919, ktorá bola v roku 2020 vydražená za 575-tisíc eur.

História bankoviek

Mincový systém zožal po nepraktickom bártrovom obchode s naturáliami veľký úspech. Aj použitie peňazí z drahých kovov však bolo problematické pri platení drahého tovaru, ktoré vyžadovalo veľké množstvo mincí. Nehovoriac o zbojníkoch, pre ktorých bol ťažký náklad s mincami ľahkou korisťou. 

Ako riešenie tohto problému vznikli prvé papierové peniaze, ktoré sa pôvodne nazývali „cenné papiere“. Za autorov papierových bankoviek považujeme Číňanov, veď práve oni vynašli papier.

Prvé banky fungovali tak, že bankári uchovávali mince na bezpečných miestach a vydávali len potvrdenia, na ktorých bola uvedená suma. Postupom času sa práve tieto papierové potvrdenia začali používať ako platobné prostriedky a vyvinuli sa do podoby bankoviek, ktoré poznáme dnes. 

Mimochodom, vedeli ste, že najväčšia papierová bankovka má veľkosť listu A4 a stojí 100-tisíc filipínskych pesos? Najmenšia bankovka na svete má zas veľkosť poštovej známky a vydali ju Maročania.

Dizajn bankoviek naprieč históriou

Prvé bankovky v Číne sa vyrábali z papiera, keď ich však o niekoľko storočí neskôr priniesol do Európy Marco Polo (13. storočie), začalo sa experimentovať s ich výrobou aj materiálmi. Sú známe aj bankovky z kože, či s prímesou ľanu a banánových vlákien.

Európania však čoskoro zistili to, čo Číňania vedeli už dávno a nie nadarmo za falšovanie bankoviek udeľovali trest smrti. Bankovky sa vo veľkom falšovali aj tu, a tak sa začal nekonečný boj. Veľkou inováciou obsahujúcou ochranné prvky v bankovkách bolo vloženie kovových vlákien do papiera používaného na tlač bankoviek. 

Hoci túto technológiu patentovali v roku 1848, Veľká Británia bola prvou krajinou, ktorá vydala bankovky pomocou nej až o sto rokov neskôr. Keď sa vlákno vystavilo svetlu, vyniklo ako čierna čiara cez poznámku. Falšovatelia si však dali rady aj s tým a jednoducho nakreslili cez bankovky čiernu čiaru. Ochranné prvky tak vyžadovali neustále inovácie a tento boj v podstate pokračuje dodnes. 

Súčasné eurobankovky sa tlačia z čistej bavlny, vďaka ktorej sú pružné a odolné voči opotrebovaniu. Obsahujú ochranné prvky ako vodoznak a zabudované prúžky, ktoré sú súčasťou samotného papiera. 

V obehu dnes máme druhú sériu európskych bankoviek. Dôvodom sú noví členovia, ktorí raz za čas do Eurozóny pribúdajú a tak bankovky vyžadujú nový dizajn. Na eurobankovky tak napríklad v roku 2021 pribudla aktuálna mapa EÚ s Maltou a Cyprom, nápis EURO v cyrilike či skratky názvu ECB v jednotlivých jazykoch nových členských štátov.

Ústredným motívom eurobankoviek sú európske architektonické slohy a epochy – okná, brány a mosty, ktoré však nie sú skutočné, ale štylizované, aby žiaden členský štát EÚ nebol ukrátený. 

Motívy na bankovkách európskych krajín naprieč búrlivým 20. storočím boli však rozhodne zaujímavejšie. Fašizmus, komunizmus či pokojné časy v mieri sa odzrkadlili aj na československých, neskôr slovenských bankovkách. 

Zatiaľ čo prvým „štátovkám“ kraľovali secesné diela Alfonza Muchu, počas fašistického Slovenského štátu sa na nás z bankoviek pozerali Andrej Hlinka, Svätopluk či Ľudovít Štúr. Presadzovali sa prírodné motívy ako Vysoké Tatry a v Kremnickej mincovni sa razili nacistické odznaky či vyznamenania.

Po druhej svetovej vojne vystriedali portréty osobností a prírodné motívy vyobrazenia partizánov, sovietskych vojakov, pracujúceho ľudu a tovární. 

Autorom slovenských bankoviek, s ktorými sme sa rozlúčili 1. januára 2009, bol akademický maliar Jozef Bubák. Zobrazovali osobnosti ako Cyril a Metod, Milana Rastislava Štefánika či Madonu z oltára majstra Pavla z Levoče.

Obr. č. 11: Súbor strieborných zberateľských mincí SR v podobe slovenských bankoviek.

Zberateľstvo

Zberateľstvo mincí, medailí, bankoviek a iných numizmatických predmetov je krásna záľuba, ktorá vie človeka preniesť v čase aj priestore. Niekto má rád dejiny ukryté v starých platidlách, iný zas závan diaľok z exotických bankoviek. 

Niekto si dá za cieľ vytvoriť kompletnú zbierku bankoviek z Československa a niekto vidí za zberateľstvom investičnú príležitosť. Má ešte aj dnes význam investovať do numizmatiky? Aké má takéto investovanie výhody a nevýhody?

Zberateľstvo ako investovanie

Investovanie do numizmatiky, najmä do vzácnych mincí, má z dlhodobého hľadiska potenciál vyššieho výnosu než investovanie do dlhopisov či do drahých kovov. Nie je náhoda, že hodnota numizmatických kúskov často prevýši hodnotu kovu, z ktorého boli vyrobené.

Tip: Zberateľstvo ako alternatívna investícia

Veď vzácne mince či medaily nie sú len kus kovu, ale aj kus histórie, umenia a srdcovou záležitosťou mnohých zberateľov. A práve umelecká hodnota, ojedinelosť a zachovalosť sú atribútmi, ktoré určujú ich hodnotu a vám zarábajú.

Vzácne mince patria medzi najstabilnejšie aktíva, ktorých hodnota neklesá, ale neustále stúpa. Predajcov je menej než kupujúcich, preto je vyjednávacia sila na strane predávajúceho.

Investovanie do numizmatiky sa síce podobá viac investovaniu do výtvarného umenia, než do zlatých tehličiek, aj tu však majú mince navrch. Zatiaľ čo pri maliarovi riskujete, že jeho meno stratí cenu na trhu a vám zostane bezcenný obraz, pri minciach máte aspoň vždy istotu, že vám ostane cena drahého kovu, ktorý si po stáročia drží svoju hodnotu. 

Pri investovaní do mincí poznáme viacero stratégií. Zberateľské mince majú okrem hodnoty samotného kovu, z ktorého boli vyrobené, aj hodnotu umeleckú, historickú či zberateľskú. Tá je však vrtkavá, ako vo váš prospech, tak aj proti nemu. Preto v tomto prípade hovoríme o progresívnej stratégii investovania.

Tip: Ako bezpečne uložiť zberateľské mince

Pre tých, ktorí idú radšej na istotu a volia konzervatívnu stratégiu investovania, existujú investičné mince, ktoré sú razené presne za týmto účelom. Nie sú vydávané v limitovaných edíciách ako zberateľské mince a čísla ich emisií sú vysoké. Preto sa ich nákup skôr podobá investovaniu do zlata.

Obr. č. 12: Strieborná investičná minca Orol 2023 s hmotnosťou 1 Oz.

Pri investičných minciach máte záruku rýchleho odpredaja, pri predávaní zberateľských mincí je vždy lepšie počkať, lebo riskujete, že ich predáte pod cenu.

Tip: Investícia, ktorá vám neuletí – Investičné mince: Orol 2024

Ako so zberateľstvom začať?

Či už sa chcete venovať numizmatike ako forme alternatívneho investovania, alebo vás zberateľstvo láka ako záľuba, určite nie je ľahké začať a vyznať sa na trhu, ktorý je vrtkavý a nepredvídateľný.

Najlepšou voľbou je začať s tým, čo vás baví. 

Môžete si napríklad založiť zbierku zahraničných bankoviek či mincí, a nemusí to byť ani drahé. Také štvrťdolárovky urobia každú začiatočnícku zbierku zaujímavou, veď každý štát USA má vyrazený svoj vlastný motív a okrem toho k nim každým rokom pribúdajú pamätné mince. Aj keby ste začali hneď teraz, budete mať čo robiť, kým zoženiete všetky.

Štartom pre začiatočníkov môže byť aj exonumia, teda zberateľstvo numizmatických predmetov, ktoré nie sú mincami ani bankovkami. Doslovný preklad tohto slova znamená „okrem mincí“ a medzi zberateľské položky patria žetóny, odznaky, opačne razené či podlhovasté mince, medailóny alebo štítky.

Tip: Poznáte pojem Faleristika (Vyznamenania)?

Ak vás láka hľadanie mincových pokladov v teréne a naozaj sa vám aj niečo podarí nájsť, mali by ste si dať pozor na lokálny zákon, ktorý prikazuje každý historický nález odovzdať.

Kde môžete zberateľské mince a bankovky kúpiť? Kedysi boli kamenné pobočky s filateliou a numizmatikou výsadou Bratislavy a iných väčších miest Slovenska, dnes už existuje mnoho spoľahlivých numizmatických obchodov a numizmatických búrz aj na internete. Vďaka tomu si môžete nájsť staré zberateľské mince, medaily a bankovky na predaj aj z pohodlia domova.

Neexistuje jeden katalóg, ktorý by určoval presnú hodnotu numizmatov, keďže tú určuje najmä dopyt. Ak ste však v numizmatike nováčikom, môžete sa inšpirovať inštitúciami, ktoré sú v tejto oblasti autoritami.

Takou je aj Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV, ktorá už od roku 1968 združuje amatérskych aj profesionálnych milovníkov dejín peňazí, organizuje stretnutia, výstavy a vydáva publikácie.

Mincovňa Kremnica pre Národnú banku Slovenska nerazí len obehové, ale aj pamätné a zberateľské mince. Ich sortiment si môžete vychutnať v e-shope, v kamennom obchode či v rámci expozície v Kremnici.

Národná banka Slovenska vydáva s výhradným právom v rámci emisného plánu NBS každoročne pamätné mince, a zároveň pamätné euromince s nominálom 2 eurá, ktoré sú legálnym platidlom vo všetkých členských štátoch EÚ.

Obr. č. 13: Súbor slovenských euromincí vydaných ku príležitosti 30. Výročia Národnej banky Slovenska.

Budúcnosť peňazí a numizmatiky

Peniaze prešli mnohými formami a štádiami vývoja, čo umožnilo ľudstvu plne pochopiť ich hodnotu a dôležitosť. Od mušlí, kamienkov a kávových zŕn, až po elektronické peniaze a bankové karty, existujú už tisíce rokov.

20. storočie so sebou do sveta peňazí prinieslo kreditné karty, internetové bankovníctvo, v posledných rokoch dokonca bitcoin a ďalšie kryptomeny, ktoré sa tešia veľkej obľube investorov, keďže nepodliehajú žiadnej kontrole ani obmedzeniam. Stále viac sa diskutuje o tom, aká bude budúcnosť peňazí a či sa jedného dňa úplne neprestanú raziť mince a tlačiť bankovky. 

Ak však aj budúcnosť prinesie platenie bez hotovosti, dúfame, že numizmatika pretrvá, a nielen to. Nostalgia po kovových a papierových platidlách, ktoré sa dajú ohmatať a ovoňať, možno prispeje k vzostupu tejto krásnej záľuby.

Článok sme pre vás pripravili v spolupráci s:

Ema Bazhaykin, Obsahový špecialista na optimalizáciu webov z PoctiveSEO

Zdroje

https://www.numizmatika.sk/numizmatika-ako-veda

https://www.narodnapokladnica.sk/numizmaticke-novinky/269-ocenenie-minci-alebo-ako-zistit-hodnotu-vasej-numizmatickej-zbierky

https://www.numizmatici.sk/dejiny-numizmatiky-na-slovensku/

https://corporatefinanceinstitute.com/resources/wealth-management/numismatics/

https://www.izlato.sk/blog/numizmatika-najvzacnejsie-mince-n499.html

https://www.visitkremnica.com/nbs—muzeum-minci-a-medaili/

https://www.mint.sk/

https://www.vsmuzeum.sk/kosicky-zlaty-poklad/

https://www.narodnapokladnica.sk/2016-02-21-23-34-53/slovnik-zakladnych-pojmov

https://www.numismatikasova.cz/radce/slovnik-pojmu-numismatika/ň

https://5penazi.sk/vzdelavaci-obsah/prvy-falsovatel-nasich-bankoviek-bol-napoleon-bonaparte/

https://www.raiffeisen.sk/sk/o-banke/uzitocne-tipy/tipy/viete-co-skryvaju-eurove-bankovky.html

https://www.ecb.europa.eu/euro/banknotes/production/html/index.sk.html